Vy a ja možno považujeme chémiu len za ten školský predmet, kde sme sa museli učiť naspamäť tisíc zdanlivo nezmyselných pravidiel a robiť nezrozumiteľné výpočty – no v skutočnosti je to omnoho viac. Základy nášho uvažovania o svete, v ktorom žijeme, pochádzajú práve z chémie a stáli pri nich osobnosti, ktoré nájdete v našom zozname, kde vám predstavíme tých najvýznamnejších slávnych chemikov.
Kto teda boli tí najlepší a najbystrejší z týchto „šialených vedcov“? Prinášame prehľad niektorých známych chemikov a ich najväčších úspechov, ktorým sa v článku venujeme podrobnejšie.
| Chemik | Prínos |
|---|---|
| Antoine Lavoisier | Považovaný za „otca modernej chémie“; stanovil zákon zachovania hmotnosti. |
| John Dalton | Vypracoval atómovú teóriu a navrhol, že látky sú tvorené nedeliteľnými atómami. |
| Amedeo Avogadro | Formuloval Avogadrov zákon – rovnaké objemy plynov obsahujú rovnaký počet molekúl. |
| Jöns Jacob Berzelius | Zaviedol chemickú symboliku a objavil prvky ako kremík, selén a tórium. |
| Dmitrij Mendelejev | Vytvoril periodickú tabuľku, zoradil prvky podľa atómovej hmotnosti a predpovedal nové prvky. |
| Marie Curie | Priekopníčka výskumu rádioaktivity; prvá žena, ktorá získala Nobelovu cenu. |
| Joseph Priestley | Objavil kyslík a viaceré iné plyny; prispel k pochopeniu fotosyntézy. |
| Louis Pasteur | Vyvinul pasterizáciu; významne prispel k mikrobiológii a očkovaniu. |
| Alexander Fleming | Objavil penicilín – prvé široko používané antibiotikum. |
| Rosalind Franklin | Zásadne prispela k pochopeniu štruktúry DNA, RNA a vírusov. |
| Linus Pauling | Prispel k rozvoju kvantovej chémie a molekulárnej biológie; držiteľ dvoch Nobelových cien. |
| Ahmed Zewail | Pionier femtochémie – štúdia chemických reakcií v extrémne krátkych časových mierkach. |
| Frances Arnold | Nobelova cena za prácu na riadenej evolúcii enzýmov. |
1. Antoine Lavoisier
Známy objaviteľ zákona zachovania hmotnosti a prvý vedec, ktorý identifikoval vodík a kyslík.
Narodil sa v roku 1743 a bol významný francúzsky chemik a biológ, ktorého práca položila základy modernej chémie. Napriek tomu, že zomrel už vo veku 51 rokov počas Francúzskej revolúcie v roku 1794, jeho objavy ovplyvňujú vedu dodnes.
Lavoisier patrí medzi najvýznamnejších chemikov histórie najmä vďaka formulovaniu zákona zachovania hmotnosti – teda že látky pri chemických reakciách nemenia svoju hmotnosť, aj keď zmenia svoju formu. V 18. storočí šlo o revolučný objav, ktorý umožnil ďalším generáciám vedcov rozvíjať chémiu na oveľa presnejšej úrovni.
Bol tiež prvým vedcom, ktorý identifikoval vodík a kyslík a objasnil, akú úlohu zohráva kyslík pri spaľovaní. Vzhľadom na to, že spaľovanie je dnes základom množstva technológií, Lavoisier si právom zaslúži miesto v každom zozname, kde sú spomenutí najznámejší a najslávnejší chemici sveta.
Prečítajte si aj o dôležitých chemických pojmoch v našom článku.
2. John Dalton
Preslávil sa atómovou teóriou, podľa ktorej je každá látka zložená z atómov, a zaviedol pojem atómová hmotnosť.
John Dalton (1766 – 1844) patrí medzi najslávnejších chemikov všetkých čias. Rozvinul a rozšíril teórie, ktoré pred ním formuloval Lavoisier, a jeho vlastná atómová teória sa stala základným pilierom modernej chémie – a je ňou dodnes, hoci vznikla pred viac ako 200 rokmi.
Podľa Daltona je každá látka tvorená atómami, pričom atómy jedného prvku sú rovnaké. Chemické zlúčeniny vznikajú spájaním atómov rôznych prvkov a chemické reakcie sú procesy, pri ktorých sa tieto atómy zlučujú, rozdeľujú alebo premiestňujú.
Dalton bol tiež prvý, kto zaviedol pojem atómovej hmotnosti – ďalší základný kameň chémie, ktorý dodnes používame. Aj vďaka nemu sa Dalton právom zaraďuje medzi významných a známych chemikov, ktorí formovali spôsob, akým dnes chápeme zloženie látok a chemické procesy.
3. Amedeo Avogadro
Preslávil sa Avogadrovým zákonom, podľa ktorého rovnaké objemy rôznych plynov (za rovnakých podmienok) obsahujú rovnaký počet molekúl.
Meno Amedeo Avogadro (1776 – 1856) je známe každému, kto sa čo i len trochu stretol s chémiou. Niet divu – jeho menom je pomenovaný vedecký zákon, chemická jednotka, minerál a dokonca aj kráter na Mesiaci.
Prečo si teda tento významný chemik vyslúžil toľko poct? Dôvodom je predovšetkým Avogadrov zákon, ktorý zásadne ovplyvnil chápanie plynov. Zákon hovorí, že za rovnakého tlaku a teploty obsahujú rovnaké objemy rôznych plynov rovnaký počet molekúl.
Tento objav umožnil prvýkrát odlíšiť molekulu od atómu – niečo, čo pred ním netušil ani Dalton. Aj preto patrí Avogadro medzi najslávnejších chemikov v histórii vedy.
4. Jöns Jacob Berzelius
Preslávil sa vytvorením modernej chemickej symboliky, pomenovaním chemických pojmov ako polyméry a iónová väzba, a presným meraním atómových hmotností.
Posledný zo „štyroch otcov modernej chémie“, no rozhodne nie menej významný. Jöns Jacob Berzelius(1779 – 1848) sa zapísal medzi slávnych chemikov najmä tým, že formalizoval jazyk, akým dnes v chémii komunikujeme. Zaviedol systém chemických značiek prvkov a vytvoril mnohé základné pojmy, ktoré dnes poznáme z fyzikálnej chémie.
Ako významný chemik tiež pomenoval pojmy ako polyméry, iónová väzba a ďalšie, ktoré sú v učebniciach bežnejšie než meno učiteľa. Okrem toho sám objavil tri chemické prvky – cézium, tórium a selén.
Zrejme najdôležitejším prínosom však bola jeho schopnosť ako prvý presne určiť atómovú hmotnosť prvkov. Bez tohto poznatku by dnešná atómová chémia jednoducho neexistovala.
5. Dmitrij Mendelejev
Preslávil sa vytvorením periodickej tabuľky prvkov a presným predpovedaním vlastností dovtedy neobjavených prvkov.
Keď sa povie najslávnejší chemik všetkých čias, väčšine ľudí napadne jediné meno. Dmitrij Mendelejev(1834 – 1907) je autorom diela, ktoré pozná každý – či už chemik, alebo laik. Jeho periodická tabuľka sa stala symbolom chémie na celom svete.
Príbeh o tom, ako Mendelejev k tejto prelomovej myšlienke prišiel, je v porovnaní s inými významnými chemikmi dosť netradičný. Nevznikla totiž ako výsledok zložitých experimentov či dlhého bádania – tvrdí sa, že ju Mendelejev vysníval.
V sne videl vzorce a vzťahy medzi prvkami, ktoré mu umožnili usporiadať ich do logickej a zmysluplnej štruktúry. Keďže však v jeho dobe ešte neboli všetky prvky objavené, neznáme prvky v tabuľke jednoducho vynechal, pričom predpovedal, že raz budú tieto miesta zaplnené.
A čo je najúžasnejšie – jeho predpovede boli správne! Mendelejev tak nielen položil základy pre ďalší vývoj modernej chémie, ale dokázal predvídať objavy z chémie, ktoré prišli až dlho po jeho smrti.
6. Robert Bunsen
Preslávil sa vynálezom Bunsenovho kahana a objavením chemického prvku cézium.
V každom laboratóriu, ktoré sa čo i len trochu berie vážne, nájdete jeden neprehliadnuteľný chemický prístroj – Bunsenov kahan. Vzhľadom na to, že mnoho chemických pokusov si vyžaduje zahriatie látok, práve tento jednoduchý horák sa stal symbolom laboratórnej práce. A človek, ktorý za týmto vynálezom stál, si zaslúži rovnaký obdiv ako jeho výtvor.
Robert Bunsen (1811 – 1899), nemecký vysokoškolský pedagóg, patril medzi známych chemikov, ktorí ovplyvnili viacero oblastí chémie. Okrem vývoja svojho slávneho kahana sa zaslúžil aj o vývoj protijedu na otravu arzénom a spolu s Gustavom Kirchhoffom objavil nový chemický prvok – cézium.
Bol to vedec mnohých talentov, ktorého meno navždy zostane spojené s ohňom vedeckého bádania.
7. Alfred Nobel
Preslávil sa vynálezom dynamitu a založením Nobelovej ceny.
Asi najznámejšie meno v chémii mimo chémie – Alfred Nobel (1833 – 1896) – sa do dejín zapísal najmä ako zakladateľ Nobelovej ceny. No napriek tomu, čo by ste možno očakávali, jeho život pred týmto slávnym činom nebol práve symbolom mieru.
Nobel sa totiž živil ako obchodník so zbraňami, predával najmä výbušniny.
Jeho prínos pre chémiu však ostáva nespochybniteľný a zaradil ho medzi najvýznamnejších chemikov svojej doby. Najviac pozornosti si, pochopiteľne, získal vynález dynamitu – pôvodne určeného pre stavebníctvo, no čoskoro využívaného aj ako zbraň. A zvyšok je, ako sa hovorí, história...
Paradoxne práve dynamit, jeden z najničivejších chemických vynálezov, viedol k vzniku Nobelovej ceny. V starobe totiž Nobel oľutoval dôsledky svojho objavu a rozhodol sa svoj obrovský majetok venovať na podporu vedy a mieru – čím vznikla prestížna cena, ktorá dnes nesie jeho meno.
8. Linus Pauling
Preslávil sa príspevkami k molekulárnej biológii, kvantovej chémii a bojom za jadrové odzbrojenie.
Linus Pauling (1901 – 1994) si svoje miesto v rebríčku slávnych chemikov zaslúži viac než oprávnene. A nielen to – patrí aj medzi najznámejších vedcov vôbec. Hoci možno jeho meno nepozná toľko ľudí ako Einsteina či Newtona, v skutočnosti by rozhodne nemalo chýbať v žiadnej diskusii o najvýznamnejších vedcoch všetkých čias.
Pauling je totiž považovaný za zakladateľa molekulárnej biológie aj kvantovej chémie. Vďaka nemu vznikli celé nové smery vedeckého bádania. A to nie je všetko.
Bol tiež celoživotným aktivistom za jadrové odzbrojenie, za čo získal Nobelovu cenu za mier – okrem tej chemickej. Je jediným človekom, ktorý získal dve Nobelove ceny ako jednotlivec v dvoch rôznych oblastiach. Jeho výskum proteínov navyše priamo inšpiroval Francisa Cricka a Jamesa Watsona – teda mužov, ktorí objavili štruktúru DNA. A to by bez Paulinga pravdepodobne nebolo možné.
9. Marie Curie
Preslávila sa výskumom rádioaktivity, ktorý priniesol pokrok v liečbe aj porozumení atómovej štruktúry.
Marie Curie (1867 – 1934) patrí medzi najvýznamnejších chemikov aj fyzikov histórie. Jej prelomová práca v oblasti rádioaktivity z nej spravila ikonu vedeckého sveta. Bola prvou ženou, ktorá získala Nobelovu cenu, a dodnes zostáva jediným človekom, ktorý ju získal v dvoch rôznych vedeckých oblastiach – v chémii aj vo fyzike.
Jej výskum výrazne posunul porozumenie štruktúre atómu a stal sa základom pre rozvoj jadrovej chémie. Zároveň otvoril nové možnosti v medicíne – najmä v liečbe rakoviny pomocou ožarovania.
V rebríčku, kde figurujú slávni chemici a známi vedci, má Marie Curie zaslúžené miesto nielen vďaka svojim objavom, ale aj ako inšpirácia pre generácie vedkýň po celom svete.
10. Kathleen Lonsdale
Preslávila sa priekopníckym výskumom v oblasti kryštalografie – najmä štruktúry diamantu a benzénu.
Hoci meno Kathleen Lonsdale (1903 – 1971) často nenájdeme v zoznamoch, kde figurujú najslávnejší chemici histórie, rozhodne patrí medzi významných chemikov, ktorých práca zanechala trvalý odkaz.
Bola prvou ženou, ktorú zvolili za členku Kráľovskej spoločnosti (Royal Society) a počas života získala množstvo ocenení. Jej výskum v oblasti kryštalografie – disciplíny, ktorá skúma usporiadanie atómov v kryštáloch – zásadne ovplyvnil poznanie štruktúry diamantu aj benzénu.
Patrí medzi známych chemikov, ktorých prácu oceňuje predovšetkým odborná obec, no jej prínos si zaslúži pozornosť aj mimo nej.
11. Dorothy Hodgkin
Preslávila sa prínosom v oblasti biochémie, najmä vývojom medicínskeho penicilínu a inzulínu.
Dorothy Hodgkin (1910 – 1994) patrí medzi najvýznamnejších chemikov 20. storočia – a zároveň medzi najslávnejšie ženy v dejinách chémie. Hoci chemické vedy boli dlhé roky výsadou mužov, Hodgkin ukázala, že aj ženy môžu zásadne formovať svetovú vedu.
V oblasti biochémie viedla tím, ktorý dokázal vyvinúť liečebné formy penicilínu a inzulínu. Vďaka jej práci sa podarilo zachrániť nespočetné množstvo životov a zásadne sa zmenil prístup k liečbe infekcií aj cukrovky.
Ako jediná britská vedkyňa, ktorá získala Nobelovu cenu za vedu, sa právom zaraďuje medzi známych chemikov, ktorých odkaz ovplyvňuje medicínu a chémiu dodnes.
12. Carolyn Bertozzi
Priekopníčka v oblasti bioortogonálnej chémie, ktorá umožnila presné štúdium a manipuláciu biomolekúl v živých organizmoch.
Carolyn Bertozzi patrí medzi významných chemikov súčasnosti a preslávila sa najmä výskumom v oblasti bioortogonálnej chémie. Táto relatívne mladá oblasť chémie jej vyniesla miesto medzi najznámejšími chemikmi dneška, vďaka schopnosti meniť spôsob, akým skúmame živé organizmy.
Bertozzi vyvinula chemické nástroje a techniky, ktoré umožňujú presnú manipuláciu s biomolekulami priamo v živých bunkách. Jej práca priniesla prelom v oblastiach ako cieľová doprava liekov, diagnostikači pochopenie biologických procesov na molekulárnej úrovni.
Za svoje zásluhy získala množstvo prestížnych ocenení, vrátane MacArthurovho štipendia, ktoré potvrdzuje jej miesto medzi slávnymi chemikmi, ktorí menia svet.
13. Frances Arnold
Vedúca osobnosť v oblasti riadenej evolúcie, inžinierstva proteínov a držiteľka Nobelovej ceny za chémiu z roku 2018.
Frances Arnold patrí medzi najvýznamnejších chemikov súčasnosti a je špičkou v oblasti chemického inžinierstva a molekulárnej biológie. Preslávila sa výskumom v oblasti riadenej evolúcie, čo je technika napodobňujúca prírodný výber pri vývoji enzýmov s požadovanými vlastnosťami.
Jej prelomová práca má široké využitie v farmaceutickom priemysle, biotechnológiách aj obnoviteľnej energii. V roku 2018 získala Nobelovu cenu za chémiu za výnimočný prínos v oblasti inžinierstva enzýmov.
Prečítať si o ďalších zaujímavostiach z chémie môžete v našom článku.
Ak zvažujete doučovanie z chémie, prezrite si profily našich dostupných učiteľov chémie na Superprof.
Páčil sa Vám tento článok? Zanechajte hodnotenie!
Loading...
