Chémia je odbor plný zložitých slov a odborných výrazov. Na prvý pohľad to môže pôsobiť odstrašujúco. Možno je to práve táto vedecká terminológia, ktorá vás odrádza od toho, aby ste vôbec otvorili učebnicu.
Našťastie, s týmto praktickým prehľadom najdôležitejších chemických pojmov sa v tom začnete rýchlo orientovať. Tieto výrazy sa oplatí poznať nielen pre budúcich chemikov, profesorov či inžinierov. Základy by mal ovládať každý – pomáhajú nám totiž pochopiť fascinujúci svet laboratórií, pokusov a búrlivých chemických reakcií.
Či už sa pripravujete na maturitu alebo si len chcete osviežiť pamäť pred skúškami, nahliadnite do tohto úvodného chemického slovníka a naučte sa niečo nové o chemických zlúčeninách, procesoch a reakciách!
Základné chemické pojmy: To najmenšie, čím to začína
Začnime od maličkostí. Chémia je v podstate veda o atómoch, prvkoch, zlúčeninách a molekulách. Práve tieto štyri chemické pojmy tvoria základ, od ktorého sa môžete odraziť. Ale čo presne znamenajú? Táto otázka je kľúčová, pretože tieto štyri zložky (a všetko, z čoho sa samy skladajú) tvoria celý náš vesmír.
Prvok – napríklad železo alebo kyslík – je čistá látka, ktorú nemožno chemicky rozložiť na inú látku. Môžete ju rozložiť len na atómy, teda na najmenšie časti prvku, ktoré si ešte stále zachovávajú vlastnosti daného prvku. Inými slovami, prvok je zložený len z jedného typu atómu.
A čo molekuly a zlúčeniny? Tie sú trochu odlišné.
Molekula je jednoduchým spôsobom povedané skupina dvoch (alebo viacerých) atómov, ktoré sú navzájom spojené – čiže chemicky viazané. Samotný atóm kyslíka ešte nie je molekulou, ale keď sa spoja dva atómy kyslíka, vznikne molekula (v tomto prípade O₂).
Zlúčeniny sú molekuly, ktoré obsahujú atómy rôznych prvkov. Ak teda k molekule O₂ pridáte jeden atóm uhlíka, vznikne CO₂ – teda oxid uhličitý. Ide o chemickú zlúčeninu, pretože obsahuje väzbu medzi dvoma rôznymi typmi atómov.
Ešte menšie: Ďalšie základné chemické pojmy
Aby sme pochopili, ako sa atómy spájajú, musíme zájsť ešte hlbšie. Ako možno viete z hodín chémie, atómy sa skladajú z častíc, ktoré sa buď zhlukujú v jadre atómu, alebo obiehajú okolo tohto jadra. Tieto častice nesú náboj – kladný, neutrálny alebo záporný.
Jadro atómu obsahuje protóny (kladný náboj) a neutróny (bez náboja). Elektróny, ktoré majú záporný náboj, obiehajú okolo jadra. Práve elektróny sú kľúčové pre pochopenie toho, ako vznikajú molekuly a chemické zlúčeniny.
Atómy sa navzájom spájajú vďaka týmto elektrónom – a podľa spôsobu väzby rozlišujeme dva typy väzieb: iónové a kovalentné.
- Pri kovalentnej väzbe si dva atómy zdieľajú jeden alebo viac elektrónových párov.
- Pri iónovej väzbe jeden atóm odovzdá elektrón inému. Tým sa z darujúceho atómu stane ión – získa kladný náboj.
Chemické procesy ako tieto sú základom mnohých chemických reakcií. Zaujímavosťou je, že kovy sú tie prvky, ktoré najradšej odovzdávajú elektróny, a preto často tvoria väzby so záporným iónom, čím vznikajú stabilné zlúčeniny s kladným nábojom.
Kľúčové chemické pojmy: Skupenstvá látok a chemické zlúčeniny
Keď už máme za sebou základné chemické pojmy, poďme sa pozrieť na výrazy, s ktorými sa bežne stretnete v laboratóriu pri pomôckach a vybavení z chémie či na hodinách chémie.
Molekuly tvoria látky, ktoré sa v prírode vyskytujú v troch základných skupenstvách. Možno ich už poznáte, ale dôležité je si zapamätať, že látka môže meniť svoje skupenstvo vplyvom teploty a tlaku.
- Plyny – látky bez pevného tvaru a bez určitého objemu. Molekuly sú voľne rozptýlené.
- Kvapaliny – látky bez pevného tvaru, ale s definovaným objemom. Molekuly sú bližšie pri sebe než v plynoch, no stále pohyblivé.
- Tuhé látky (pevné skupenstvo) – stabilné látky, ktorých molekuly sú husto usporiadané. Majú pevný tvar aj objem.
Látky môžu byť čisté prvky, chemické zlúčeniny alebo zmesi. V chémii zmes označuje látku zloženú z dvoch alebo viacerých prvkov, ktoré spolu nie sú chemicky viazané ako v prípade zlúčeniny.
Typy chemických zlúčenín, ktoré by ste mali poznať:
- Uhľovodíky – organické zlúčeniny pozostávajúce výhradne z uhlíka a vodíka. Sú základom mnohých chemických procesov a reakcií.
- Polyméry – veľké molekuly, ktoré môžu byť prírodného pôvodu alebo vytvorené v laboratóriu. Vznikajú spájaním menších molekúl, často uhľovodíkov.
- Soľ – iónová zlúčenina, v ktorej sa kladné a záporné ióny navzájom vyrovnávajú a vytvárajú neutrálnu štruktúru.
Na záver tejto časti spomeňme kyseliny a zásady (alkalické látky), ktoré predstavujú navzájom opačné póly v chémii. Kyseliny obsahujú vodík, odovzdávajú protóny a vo vode vytvárajú kladne nabité ióny. Zásady(alkálie) zasa produkujú záporné ióny.
Mnohé iné zaujímavosti z chémie si môžete prečítať aj v našom článku alebo rovno výskušajte doučovanie z chémie cez Superprof.
Základné pojmy pre chemické procesy a reakcie
Ak sa pripravujete na maturitu či inú skúšku z chémie, nezaobídete sa bez poznania základných výrazov pre chemické reakcie. Bez ich porozumenia bude náročné pochopiť, čo sa vlastne deje počas experimentov v laboratóriu.
Najskôr si vysvetlime tri kľúčové chemické pojmy, ktoré sa viažu na každú reakciu:
- Reaktant – látka, ktorá je prítomná na začiatku chemickej reakcie.
- Katalyzátor – látka, ktorá umožní alebo urýchli chemický proces, ale sama sa pri ňom nemení.
- Produkt – látka, ktorá vznikne na konci reakcie. Množstvo tejto látky sa označuje ako výťažok.
Každá chemická reakcia je buď exotermická, alebo endotermická – to znamená, že buď uvoľňuje energiu, alebo ju naopak absorbuje.
Nižšie v tabuľke (pozn.: v pôvodnom texte bola naznačená) môžete nájsť niektoré dôležité výrazy pre hlavné typy reakcií, s ktorými sa v chémii stretávate najčastejšie.
| Pojem | Definícia |
|---|---|
| Oxidácia | Reakcia, zvyčajne za účasti kyslíka, pri ktorej sa stráca elektrón. |
| Redukcia | Keď atóm prijíma elektróny (opakom oxidácie). |
| Destilácia | Keď sa zo zmesi oddelí kvapalina odparením a následnou kondenzáciou. |
| Tepelný rozklad | Rozklad zlúčeniny na dve alebo viac látok pomocou tepla. |
| Titrácia | Ak poznáte koncentráciu jedného roztoku, titráciou môžete určiť koncentráciu druhého roztoku. |
Jazyk chémie: Merania a periodická tabuľka
Pochopenie učebnicových výrazov, ktoré sa používajú v chemickom kurze, nespočíva len v znalosti atómovej štruktúry alebo skupenstiev látok. Musíte tiež poznať spôsoby, akými chemik počíta a meria látky. Tieto chemické pojmy sú nevyhnutné pre každého, kto sa učí chémiu.
- Periodická tabuľka. Určite ste si ju všimli v každom chemickom laboratóriu. Ide o tabuľku prvkov, zoradených podľa atómového čísla. Vytvoril ju vedec menom Mendelejev – viac sa o ňom dozviete v našom článku o najvýznamnejších chemikoch.
- Atómové číslo. Vyjadruje počet protónov v atóme – a teda aj počet elektrónov, keďže sú rovnaké.
- Hmotnostné číslo. Je to súčet protónov a neutrónov v jadre atómu.
- Prechodný prvok. Prvky v skupinách tri až dvanásť periodickej tabuľky. Známe aj ako prechodné kovy.
- Mol. Jednotka, ktorou sa vyjadruje množstvo látky. Jeden mol akejkoľvek chemickej zlúčeninyobsahuje rovnaký počet častíc ako mol inej látky.
- Reaktivita. Vyjadruje, ako veľmi je látka reaktívna v porovnaní s inou. Ak látky zoradíte podľa relatívnej reaktivity, získate tzv. reaktívny rad.
- Chemická rovnica. Spolu s každou chemickou reakciou sa často zapisuje chemická rovnica, ktorá znázorňuje vstupné látky (reaktanty) aj výsledné produkty.
- pH škála. Používa sa na vyjadrenie toho, či je látka kyslá alebo zásaditá. Rozsah je od 0 do 14 – kyslé látky majú nízke pH, zásadité vysoké, neutrálne látky majú pH 7.
Najdôležitejšie chemické vybavenia
Žiadny úvod do chemickej terminológie by nebol úplný bez zmienky o základných pomôckach, ktoré chemik používa vo svojom laboratóriu. Chémia totiž nie je len teoretická a analytická, ale aj praktická a experimentálna – a preto potrebujete poznať aj základné chemické vybavenie.
- Bunsenov kahan. Jeden z najzábavnejších momentov na hodinách chémie! Pripojením k plynovému ventilu získate plameň, ktorý sa používa pri rôznych chemických pokusoch.
- Stojan a sieťka. Nad Bunsenovým kahanom sa zvyčajne umiestni stojan, ktorý drží kadičky naplnené chemickými roztokmi alebo prvkami.
- Reakčná skúmavka. Ikonický nástroj chemických vied – tenká sklenená trubička, v ktorej prebiehajú malé experimenty. Väčšia verzia, tzv. varná skúmavka, slúži na ohrievanie a varenie látok.
- Bureta. Vyzerá ako skúmavka, ale má stupnicu a je upevnená v stojane. Používa sa na presné dávkovanie roztokov, najmä pri titráciách.
- Pipeta. Malá plastová alebo sklenená trubička na prenášanie tekutín. Bežne sa používa nielen v chémii, ale aj v biológii a medicíne.
Pamätajte, že chémia ovplyvňuje náš každodenný život. Ak vás táto téma zaujíma, pozrite si aj najdôležitejšie chemické objavy, ktoré zmenili svet.
Páčil sa Vám tento článok? Zanechajte hodnotenie!
Loading...
