Francúzska revolúcia 1789 je kľúčovým momentom dejín, ktorý odštartoval pád starého režimu. Veľká francúzska revolúcia nevznikla náhodou – zrodila sa z hlbokej nespokojnosti a túžby po slobode.
Mnohé jej výsledky dodnes formujú politické a sociálne systémy po celom svete. Zistite, kedy začala francúzska revolúcia a aký vplyv má na naše životy dnes.
Časová os francúzskej revolúcie
Francúzska revolúcia 1789 vznikla z mnohých príčin. Od začiatku 18. storočia krajinu bankrotovali obrovské výdavky kráľovského dvora na vojny, neresti a korupciu.
Väčšina obyvateľstva bola preto nespokojná s ekonomickým a politickým systémom krajiny.
V čase revolúcie bol vládnucim monarchom Ľudovít XVI. Na trón nastúpil 10. mája 1774 po smrti svojho starého otca. Bol slabý a nerozhodný, no mal vznešené nápady, z ktorých mnohé občanov poburovali
Našu časovú os začíname práve jeho nástupom, keďže bol hlavným dôvodom, prečo sa zakorenili revolučné nálady.
1774
Dauphin sa stáva kráľom. Dedí prázdnu pokladnicu a hory dlhov.
1775
Nedostatok potravín pre zlé počasie a slabú úrodu. Prepukajú vzbury občanov.
1776
Kráľ podporuje americkú revolúciu. Minister financií Necker prehlbuje dlh krajiny financovaním vojny.
1781
Necker zverejňuje kráľovské účty. Verejnosť nadobúda presvedčenie, že monarchia žije v luxuse.
1789
Kráľ prepúšťa Neckera a pokúša sa presadiť nové dane. Občania kladú odpor.
1789
Dobytie Bastily. Tento moment predstavuje oficiálny začiatok francúzskej revolúcie 1789.
1792
Vzniká Konvent. Maximilián Robespierre je zvolený za poslanca
Január 1793
Kráľ Ľudovít XVI. je na príkaz Konventu popravený za vlastizradu.
Apríl 1793
Vzniká Výbor pre verejné blaho. Začína sa zatýkanie domnelých nepriateľov revolúcie.
September 1793
Výbor vyhlasuje výnimočný stav a „revolučný teror“. Násilie v krajine sa stupňuje.
1799
Napoleon sa chopí moci. Jeho nástup oficiálne ukončuje obdobie revolúcie.
Tieto kľúčové udalosti, ktoré spôsobili veľkú francúzsku revolúciu, sú zhrnuté v tomto krátkom videu.
Ľudovít XVI. bol posledným absolútnym monarchom Francúzska. Neskôr, dlho po skončení revolúcie, sa na trón vrátil ďalší kráľ z rodu Bourbonovcov, avšak už len ako konštitučný monarcha s obmedzenou mocou.
Nájdite si lekcie francúzštiny na Superprof.
Dôležité udalosti francúzskej revolúcie
Vyššie uvedené fakty o veľkej francúzskej revolúcii uvádzajú jej najvýznamnejšie míľniky. Teraz sa pozrieme na napätie a skryté prúdy, ktoré sa nedajú jednoducho zasadiť do časovej osi.
Koniec starého režimu (Ancien Régime)
Aristokraciu pobúrila snaha kráľa zdaniť ju za účelom splatenia štátneho dlhu. Šľachta sa však ozvala neskoro, pretože zvyšok obyvateľstva mal už dávno dosť spôsobu, akým bola krajina riadená. Bohatí statkári prispievali štátu len minimálne a cirkev – duchovenstvo – ešte menej. Zákon totiž zakazoval tieto skupiny zdaňovať.
Tretí stav, ktorý zahŕňal všetkých od obchodníkov až po roľníkov, upadal do čoraz hlbšej chudoby, hoci bol zaťažovaný ďalšími daňami. Roky neúrody navyše spôsobili prudké zdražovanie potravín. Medzi návrhmi Ľudovíta XVI. vyvolalo mimoriadny hnev najmä zvyšovanie cien obilia.
Od apríla do mája 1775 vypukla séria nepokojov, keďže sa chlieb stal pre bežných ľudí pridrahým.
Privilegované vrstvy, duchovenstvo a šľachta, mali len málo dôvodov na zmenu vtedajšieho systému. Súčasné usporiadanie im totiž prinášalo obrovské výhody. Navyše využívali mnohé príležitosti na ďalšie obohatenie sa prostredníctvom korupcie a vykorisťovateľských schém.
Tieto skupiny však tvorili menšinu. V predrevolučnom Francúzsku predstavoval Tretí stav drvivú väčšinu populácie. Práve títo ľudia sa usilovali o definitívny koniec starého režimu.
Tento termín označuje sociálny a politický systém Francúzska, ktorý fungoval približne od 15. storočia až do vypuknutia revolúcie. Bol charakteristický absolútnou mocou panovníka a prísnym rozdelením spoločnosti na privilegované a neprivilegované vrstvy.
Dôraz na spoločenský status podnietil volanie po politickej reforme a pripravil pôdu pre revolúciu. Po tom, čo bola zamietnutá požiadavka Tretieho stavu na rovné hlasovacie práva, vytvorili radoví občania Národné zhromaždenie.
Vznik Národného zhromaždenia
Sformovanie Národného zhromaždenia bolo prvým veľkým krokom k revolúcii. Keď jeho členovia zložili Prísahu v loptovni, revolúcia bola na spadnutie. Týmto sľubom sa Národné zhromaždenie zaviazalo, že sa nerozíde, kým Francúzsko nebude mať novú ústavu.
Tento sľub dostal svoje pomenovanie podľa toho, že kráľ nechal uzamknúť zvyčajné rokovacie priestory zhromaždenia. Skupina sa preto narýchlo zišla v neďalekej loptovni (predchodca tenisového kurtu) pri paláci vo Versailles.
Maximilián Robespierre sa stal ústrednou postavou revolučných udalostí, najmä počas obdobia teroru. Stál na čele tribunálu, ktorý nariadil popravu ovdovenej kráľovnej Márie Antoinetty i jej manžela. Viedol tiež ťaženie proti duchovenstvu, počas ktorého poslal pod gilotínu tisíce mníšok, kňazov a mníchov.
Regulácia hospodárskej činnosti
V celom Francúzsku bolo zneužívanie moci na dennom poriadku. Hoci bol Paríž oficiálnym sídlom moci, mal len slabú kontrolu nad tým, čo robili feudálni páni v iných častiach krajiny. Títo mocipáni si zvyšovali bohatstvo zavádzaním rôznych poplatkov a daní. Ak napríklad bežný občan potreboval prejsť cez ich pozemok alebo vstúpiť do ich lesov, musel zaplatiť mýto či poplatok za užívanie.
Aby kráľ naplnil štátnu pokladnicu, najímal si regionálnych výbercov daní. Títo úradníci však často zneužívali svoju právomoc, čo len prehlbovalo biedu bežného ľudu a urýchľovalo príchod zmien, ktoré priniesla veľká francúzska revolúcia.e
Výbercovia daní mali za úlohu vyhodnotiť zdaniteľný majetok, vybrať poplatky a odoslať ich do Paríža. Nedostatočný dohľad a tolerancia korupcie im však vytvorili priestor na obohacovanie sa. Fungovalo to nasledovne:
- Paríž určil presnú sumu dane, ktorú bolo potrebné vybrať.
- Výbercovia obišli obyvateľov a vybrali sumu, ktorá výrazne prevyšovala stanovený cieľ.
- Do Paríža odoslali presne požadovanú čiastku.
- Zvyšok peňazí si výbercovia ponechali pre seba.
Vzhľadom na obrovské dlhy bežných ľudí vyvolával tento nespravodlivý systém zdanenia zo všetkých strán obrovský hnev. Na vidieku zavládla rebélia – roľníci opúšťali svoje obmedzujúce pracovné zmluvy a devastovali majetky svojich zemepánov.
Budovanie novej vlády
Veľká francúzska revolúcia sa stretla s myšlienkami osvietenstva. Myslitelia ako Voltaire a Montesquieu ukázali cestu k spravodlivejšiemu vládnutiu. Prvým krokom k rovnoprávnejšej spoločnosti bolo zrušenie stavovského systému.
Druhú fázu predstavovala minimalizácia vplyvu náboženstva na štátne záležitosti. Katolícka cirkev po stáročia radila monarchii pri tvorbe politiky a zaisťovala si privilégiá. Bohatla z desiatkov, vlastnenia nehnuteľností a kráľovských príspevkov.
Znárodnenie cirkevnej pôdy a majetku pomohlo vyrovnať štátnu pokladnicu. Tento krok bol kľúčový pre stabilizáciu financií, ktoré veľká francúzska revolúcia zdedila v katastrofálnom stave.
Tieto zmeny nielenže pomohli zachrániť francúzsku ekonomiku, ale dali nižším vrstvám šancu vlastniť majetok alebo rozširovať svoje hospodárstva. Keďže bežní občania sa už mohli oficiálne zadlžovať, mnohí to využili na investície do pôdy.
Aby sa zaručilo, že sa krajina už nikdy nevráti k feudálnemu systému, rodiaca sa vláda vypracovala Deklaráciu práv človeka a občana.
Tento dokument stanovuje, že všetci francúzski občania majú rovnaké práva bez ohľadu na svoju spoločenskú triedu. Taktiež definoval právo na slobodu prejavu pre každého jednotlivca.
Táto deklarácia je jedným z najvýznamnejších dôsledkov, ktoré priniesla francúzska revolúcia. Formovala nielen novú francúzsku vládu, ale aj štátne zriadenia po celom svete. Dodnes vidíme prvky tejto deklarácie v ústavných dokumentoch po celom svete.
Následky: K čomu viedla francúzska revolúcia?
Liberté, égalité, fraternité (Sloboda, rovnosť, bratstvo)
Maximilien Robespierre
Toto slávne heslo francúzskej revolúcie sa stalo nesmrteľným symbolom boja za ľudské práva. Hoci pôvodne existovalo viacero variácií, práve táto trojica hodnôt definovala prechod od poddanstva k občianskej spoločnosti.
Francúzska revolúcia od základov zmenila politickú a sociálnu krajinu krajiny. Okrem toho pomohla formovať politickú teóriu a vládne systémy po celom svete.
Zápas o zrod nového národa z korupčného a represívneho systému však vyvolal obdobie teroru, ktoré stálo tisíce životov.
Dnes sú stopy francúzskej revolúcie viditeľné po celej krajine; prenikajú každodenným životom Francúzov. 14. júl je štátnym sviatkom Francúzska a pripomína dobytie Bastily.
Pretrvali aj vládne štruktúry vytesané pred stáročiami. A, samozrejme, francúzske heslo citované vyššie, ktoré vyslovila jedna z najnebláhavejších postáv revolúcie.
Dnešní francúzski občania sa aktívne zapájajú do politiky. Od pouličných protestov až po odovzdávanie volebných lístkov – toto obyvateľstvo patrí k najaktívnejším na svete z hľadiska občianskej angažovanosti. Robiť čokoľvek menej by znamenalo pľuť na hroby ich predkov.
Krajiny po celom svete dodnes nasledujú revolučné vládne systémy, ktoré prijali pred takým dlhým časom. Patrí k nim dvojkomorový zákonodarný zbor (bikameralizmus), slobodné voľby a referendá.
Zápas o rovnosť je ďalším trvalým aspektom revolúcie. Vo Francúzsku, rovnako ako všade inde, sa občania usilujú o dosiahnutie tohto ideálu. Príbehy o revolúcii vo filme a literatúre nám ukazujú, aká náročná je táto úloha. A to si môžete pozrieť aj v najlepších filmoch tejto tématiky.
Zhrnúť pomocou AI:
Páčil sa Vám tento článok? Zanechajte hodnotenie!
Loading...
