Správny pravopis slovenčiny vie potrápiť aj tých, ktorí slovenčinu používajú od malička. Dĺžne, mäkčene, čiarky, výnimky... a do toho ešte slovenská gramatika, ktorá má svoje pravidlá, ale aj množstvo výnimiek. Dobrou správou je, že správny pravopis sa dá postupne zlepšiť a pracovať na ňom – bez stresu a bez bifľovania.
Prečo píšeme tak, ako píšeme? Krátky pohľad do histórie slovenčiny
Ak chcete ovládať pravopis slovenského jazyka, pomôže vám nielen diktát, znalosť pravidiel, ale aj pochopenie, ako sa jazyk vyvíjal. Slovenský jazyk nevznikol náhodne – je výsledkom dlhého vývoja, ktorý siaha až k praslovančine.
Pravopis slovenského jazyka, ako ho poznáme dnes, je výsledkom dlhého a búrlivého vývoja. Prvé pokusy o jeho ustálenie sa objavili už v 18. storočí – konkrétne v roku 1787, keď Anton Bernolák navrhol prvý spisovný jazyk na základe západoslovenského nárečia. Vytvoril súbor pravidiel a gramatiky, no táto verzia slovenčiny sa napokon v praxi neujala.
Zlom nastal až o polstoročie neskôr – v roku 1843. Ľudovít Štúr spolu s ďalšími štúrovcami (J. M. Hurban a M. M. Hodža) sa rozhodli vytvoriť nový spisovný jazyk, tentoraz založený na stredoslovenskom nárečí. Nešlo len o zmenu písmeniek – bola to silná snaha o národnú identitu. Štúr o tri roky neskôr vydal Nárečja slovenskuo, kde svoj výber podrobne vysvetlil, a v Náuke reči slovenskej rozpracoval slovenskú gramatiku do formy, ktorá je základom dodnes.
Na Štúrovu slohovú prácu nadviazal jazykovedec Martin Hattala, ktorý v roku 1852 vydal Krátku mluvnici slovenskú – prvú vedeckú gramatiku nového spisovného jazyka. V 20. storočí pokračoval vo vývoji Samo Czambel, ktorý sa zameral na praktické používanie jazyka.
Oficiálne Pravidlá slovenského pravopisu uzreli svetlo sveta v roku 1931. Ich posledná väčšia úprava pochádza z roku 2000 – a práve tá dnes určuje, čo znamená správny pravopis v slovenčine.
Slovenský jazyk
Slovenčina patrí medzi kľúčové predmety už od základnej školy a je súčasťou každej maturitnej skúšky. No mnohí s ňou zápasia ešte dlho po škole – najmä keď dôjde na pravopis slovenčiny.
Ak si chcete osvojiť pravidlá slovenského jazyka, pomôže vám nielen teória, rozširovanie slovnej zásoby, ale aj praktické tipy, ktoré môžete využiť hneď. Nájdete medzi nimi jednoduché vysvetlenia aj konkrétne príklady, ktoré vám pomôžu lepšie pochopiť základy gramatiky.
1. DELENIE HLÁSOK
Hláska je najmenšia zvuková jednotka reči.
V slovenskom jazyku je väčšinou každá hláska označená osobitným jedným písmenom. Výnimkou sú hlásky ch, dz, dž, ktoré sú označené dvoma písmenami. A zas písmená i,í – y,ý označujú jednu hlásku.
Delenie hlások
V slovenskom jazyku delíme hlásky na samohlásky, dvojhlásky a spoluhlásky:
Samohlásky:
- krátke: a ä e i y o u
- dlhé: á é í ý ó ú
Dvojhlásky: ia ie iu ô
Spoluhlásky:
Delenie podľa pravopisu:
- tvrdé: d t n l h ch k g
- mäkké: ď ť ň ľ č š dž ž c dz j
- obojaké: b m p r s v z f
Delenie podľa znelosti:
- párové znelé: b d ď dz dž g h z ž
- párové neznelé: p t ť c č k ch s š
- nepárové znelé: m n ň l ľ r j
2. SPODOBOVANIE
Niektoré spoluhlásky sa pri vyslovovaní inak píšu a inak vyslovujú. Hovoríme, že sa spodobujú.
Spoluhlásky, ktoré sa vo výslovnosti prispôsobujú, tvoria dve skupiny: znelé a neznelé spoluhlásky. Vytvárajú medzi sebou páry – preto ich voláme párové spoluhlásky. Spoluhlásky z párov si môžu vymieňať výslovnosť – spodobujú sa.
Podľa znelosti rozdeľujeme spoluhlásky na:
- Znelé párové: b d ď dz dž g h z ž v
- Neznelé párové: p t ť c č k ch s š f
- Znelé nepárové: m n ň l ľ r j
Spodobovanie nastáva:
- na začiatku slova – vták v/f
- vo vnútri slova – babka b/p
- na konci slova – jež ž/š
Gramatika je logikou reči, tak ako je logika gramatikou myslenia.
Richard C. Trench
Spodobovanie znelých spoluhlások:
Spodobovanie znelých spoluhlások na neznelé (píšeme znelú spoluhlásku, no vyslovujeme ako neznelú podľa patričného páru) nastáva:
- Keď je na konci slova znelá spoluhláska a nasleduje slovo začínajúce neznelou spoluhláskou (splývavá výslovnosť) vyslovuje sa ako neznelá. Napr. loď pláva, dážď prší
- Keď je na konci slova znelá spoluhláska a už nijaké slovo nenasleduje, nastáva pauza. Napr.: plod, rád, mráz, jež, voz, dážď, sneh
- Keď vo vnútri slova po znelej spoluhláske nasleduje neznelá, vyslovuje sa ako neznelá. Napr.: žabka, nôžka, jedzte, babka, ježko, vážka, nôžka, klbko
- V zložených slovách, keď jedna časť slova končí znelou spoluhláskou a druhá časť začína neznelou spoluhláskou, najčastejšie ide o spojenie predpony a iného slova. Napr.: beztak, bezprostredný, rozpis, nadpis, vzpružiť, rozpáliť, odchod, obsluha. To isté platí aj na rozhraní koreňového slova a prípony: Napr.: nižší, drobček
Výslovnosť spoluhlásky v
Spoluhláska v sa vyslovuje:
ako v:
- na začiatku slova, ak nasleduje samohláska alebo znelá spoluhláska. Napr.: voda, vlasť, vrtuľník
- vo vnútri slova, ak nasleduje samohláska alebo spoluhláska l, r. Napr. káva, sláva, tvrdý, povlak
ako obojperná hláska u:
- na konci slova. Napr.: krv, chlapcov, hnev
- vo vnútri slova, ak nenasleduje samohláska alebo spoluhláska l, r. Napr.: dievča, hlávka, pravda
ako f na začiatku slova
ak nasleduje neznelá spoluhláska: Napr.: včela, vtedy, všetko
Spodobovanie neznelých spoluhlások
- Keď slovo končí na neznelú spoluhlásku a nasledujúce začína znelou: Napr.: vlak mešká, pec hreje, les vonia, päť rožkov, hrniec dukátov
- Keď je vo vnútri slova neznelá spoluhláska a za ňou nasleduje znelá spoluhláska vyslovuje sa ako znelá. Napr.: vášmu, prosba, kosba, nosme, kresba, plačme
- V zložených slovách na hranici dvoch základových slov, keď sa stretne neznelá spoluhláska so znelou. Napr.: naničhodník, včasráno, tlčhuba, päťzväzkový
Výslovnosť predložiek
z sa vyslovuje ako s pred neznelými spoluhláskami z pivnice
z sa vyslovuje ako z pred samohláskami a znelými spoluhláskami z okna, z lesa
zo sa vždy vyslovuje ako zo zo záveja, zo snehu
s sa vyslovuje ako z pred samohláskou s otcom a pred znelou spoluhláskou s bratom
s sa vyslovuje ako s pred neznelými spoluhláskami s knihou a pred osobnými zámenami s ním so sa vyslovuje ako zo vždy, ak nestojí pred osobným zámenom so sestrou, so Zuzanou so sa vyslovuje ako so pred osobným zámenom so mnou
k sa vyslovuje ako g pred samohláskami a znelými spoluhláskami k otcovi, k vode
k sa vyslovuje ako k pred neznelými spoluhláskami k stolu a pred osobnými zámenami k vám
ku sa vyslovuje ako gu vždy ak nestojí pred osobným zámenom ku vchodu
ku sa vyslovuje ako ku pred osobným zámenom ku mne.
3.PÍSANIE ČIARKY
Čiarka je dôležitým interpunkčným znamienkom. Písanie čiarky vo vetách má svoj význam a závisí od určitých pravidiel. V hovorenej reči je čiarka spravidla intonačne zvýraznená. Skúsme si postupne vysvetliť pravidlá písania čiarky v jednotlivých prípadoch.
1. Oslovenia a pozdrav:
Ahoj, ako sa máš?
2. Hodnotiace častice:
Ten projekt sme, bohužiaľ, nestihli dokončiť.
3. Citoslovcia:
Au, to zabolelo!
4. Viacnásobný vetný člen:
Janko, jeho brat, otec a strýko sa vybrali na výlet do Vysokých Tatier.
Pred spojkami a, i, aj, ani, alebo sa čiarka nepíše.
Čiarka sa píše, ak sa tieto spojky opakujú:
Kúp alebo chlieb, alebo rožky.
5. Prístavok:
Paľo, náš spolubývajúci, každý deň cvičí.
6. Vytýčený vetný člen:
Náš učiteľ, ten má bohaté vedomosti.
7. Vsuvka:
Mne sa, poviem ti pravdu, vôbec nepáči.
8. Spájanie jednoduchých viet v súvetiach:
Podraďovacie súvetia:
Dones mi to ukázať, keď budeš hotový!
Priraďovacie súvetia:
Mal som obavy, ale nič sa nestalo.
Sadili sme zemiaky, kosili sme trávnik aj sme polievali zeleninu.
Čiarku nepíšeme pred a, i, aj, ani, alebo, len v prípade ak sa spojky opakujú.
Alebo zostaneš doma, alebo pôjdeš s nami!
Spojka a
Niekedy sa píše čiarka pred a:
V prípadoch a tak, a preto, a predsa, a teda…
Šimon je veľmi šikovný, a predsa sa občas pomýli.
Pred a sa píše čiarka aj v prípadoch, keď spojka a sa dá nahradiť spojkou ale (ide o odporovacie súvetie, nie zlučovacie):
Učil sa celé dni, a skúšku nespravil.
Spojka či
Pred spojkou či, sa čiarka píše, keď spája vety v podraďovacom súvetí:
Nie som si istá, či to zvládnem.
Pred spojkou či sa nepíše čiarka, ak sa dá zameniť za spojku alebo v jednoduchej vete aj v súvetí (ide o priraďovacie súvetie vylučovacie):
Chceš kávu či čaj?
Spojka ako
Pred spojkou ako sa čiarka píše, ak spája vety v podraďovacom súvetí:
Spýtal sa ma, ako sa mám.
Zaujímalo by ma, ako ste to spravili.
Čiarka sa píše v jednoduchej vete pred spojeniami ako aj, ako i, ako ani:
Reklama oslovuje mladých, ako i starších ľudí.
Čiarka sa píše v jednoduchej vete aj v súvetí v spojeniach ako – tak, tak – ako:
Mám radosť z vysvedčenia, ako aj zo začínajúcich prázdnin.
Pred spojkou ako sa čiarka nepíše, ak sa vyskytuje v jednoduchej vete a ide o prirovnanie:
Som hladný ako vlk.
Pred spojkou ako sa čiarka nepíše, ak sa vyskytuje na konci vety:
Chcel by som zbohatnúť, len neviem ako.
Chceš sa to naučiť? Ukážem ti ako.
Toto pravidlo platí aj pre spojky kde, kedy, prečo, aký, ktorý…
Urobím si úlohy, ale ešte neviem kedy.
4.VEĽKÉ A MALÉ PÍSMENÁ
Pýtate sa, kedy sa píše veľké a kedy malé písmeno? Čítajte ďalej.
Veľké písmená píšeme v menách (aj v menách zvierat) a priezviskách, aj v pomenovaní rodiny či v prezývkach:
Ján, Petra, Novotný, Dunčo, Novákovci, Kuko
Veľké písmená aj v menách významných historických osobností, napr. panovníkov:
Mojmír Prvý, Peter Veľký, Konštantín Filozof
S veľkým písmenom píšeme konkrétne rozprávkové postavy (ich mená):
Zlatovláska, Popoluška, Červená čiapočka
S malým písmenom píšeme všeobecné rozprávkové bytosti aj prenesené obrazné pomenovania:
zlatovláska (dievča zo svetlými vlasmi), valibuk (silák)
Obrazné pomenovania ako meno (napr. indiánske mená) zložené z prídavného mena a podstatného mena sa neberú ako meno a priezvisko. Veľké písmeno je len na začiatku:
Orlie pierko, Sediaci býk, Svätý otec (pápež)
S veľkým písmenom píšeme mená bohov, božstiev z rôznych mytológií, biblických bytostí, aj všetky podoby pomenovanie Boha, Panny Márie, Ježiša Krista v kresťanskom ponímaní:
Pán Boh, Syn Boží, Spasiteľ, Matka Božia, Alah, Zeus, Vesna.
Základy máte, teraz je čas posunúť sa ďalej
Pravidlá, výnimky aj časté chyby v slovenskom pravopise či gramatike potrápia nejedného študenta. No zároveň sú príležitosťou, ako si osvojiť správny pravopis a techniku písania. Ak chcete napredovať cielene, na Superprof nájdete skúsených lektorov slovenského jazyka a gramatiky – osobne aj online, v tempe, ktoré vám vyhovuje.
Páčil sa Vám tento článok? Zanechajte hodnotenie!
Loading...