Odložme na chvíľu teóriu a analytické úlohy bokom. Zabudnime na rovnice, ktoré treba dopočítať, aj na schémy, ktoré máte zakresliť. Laboratórne pokusy či výpočty môžu počkať — teraz je čas vyčistiť si hlavu od všetkých tých pojmov z chémie, ktoré sa musíte naučiť.
Namiesto molov, chemických zlúčenín alebo prechodných kovov sa poďme pozrieť na tie chemické zaujímavosti, ktoré robia chémiu naozaj zábavnou. Práve tieto fascinujúce fakty a príbehy sú často dôvodom, prečo si niekto vyberie štúdium v oblasti chémie.
Chémia nie je len o Avogadrovej konštante, kovalentných väzbách či funkčných skupinách. Je aj inšpiratívna. Pozrime sa spolu na tie najzaujímavejšie fakty z chémie, ktoré vám v škole možno nepovedia.
Keď chemici objavili veci úplnou náhodou
V histórii vedy existuje mnoho prelomových chemických objavov, ktoré zmenili svet — no nie všetky vznikli zámerne. Niektoré z najväčších zaujímavostí z chémie totiž pochádzajú práve z náhodných situácií.
Ohňostroje
Podľa legendy sa pred viac ako dvetisíc rokmi jeden čínsky kuchár pri príprave jedla náhodne pohrával s tromi bežnými surovinami: drevným uhlím, sírou a dusičnanom draselným. Ten posledný, známy aj ako liadok, sa v tom čase bežne používal na konzervovanie potravín.
Keď túto zmes chemikálií zahrial, vznikla z toho silná explózia – náhodný chemický experiment, ktorého výsledkom bol práve vynález strelného prachu. Kuchár údajne túto zmes vložil do bambusovej trubice, kde nahromadený plyn spôsobil ešte väčší výbuch.
A tak sa zrodil predchodca moderných ohňostrojov. Nabudúce, keď budete obdivovať svetelné explózie na oblohe, spomeňte si na tohto náhodného objaviteľa z Číny – a na to, ako zaujímavosti z chémie ovplyvnili aj zábavu.
Coca-Cola
Po americkej občianskej vojne sa zranený vojak menom John Pemberton snažil zarobiť peniaze – a zároveň sa zbaviť závislosti od liekov proti bolesti. Bol to lekárnik a pustil sa do rôznych chemických pokusov, aby vyvinul liek, ktorý by mohol úspešne predávať. Väčšina jeho experimentov skončila neúspešne – až na jeden náhodný objav.
Bol to „liečivý“ nápoj založený na rastline koka, ktorý mal podľa neho pomáhať pri nervozite. Tento nápoj sa neskôr stal známym ako Coca-Cola. Zaujímavosťou však je, že Pemberton recept predal ešte predtým, než nápoj skutočne prerazil – a čoskoro na to zomrel. Až iný muž, obchodník bez vedeckého pozadia, premenil Coca-Colu na obrovský biznis.
Aj takto vznikajú chemické zaujímavosti, ktoré menia svet – niekedy v laboratóriu, inokedy úplne neplánovane.
Neuveriteľné chemické zaujímavosti o ľudskom tele
Ľudstvo a jedna lyžička
Ľudské telo je tvorené atómami – miliardami a miliardami atómov. No atómy samotné sú z veľkej časti len prázdny priestor. Okrem elektrónov, protónov a neutrónov tvoria až 99,9 % ich objemu len čisté vákuum! Jedna ilustrácia hovorí, že ak by atóm mal veľkosť futbalového štadióna, častice v ňom by boli menšie než tenisové loptičky. Držia ich pohromade len vlny a atómové sily – veci, ktoré poznáme najmä z fyziky.
Ak by ste však dokázali „vytlačiť“ všetok prázdny priestor spomedzi častíc v atómoch, zostalo by z nich niečo extrémne malé. Hovorí sa dokonca, že všetky atómy všetkých ľudí na svete – ak by boli bez priestoru medzi nimi – by sa zmestili na jednu obyčajnú lyžičku. O ďalších chemických pomôckach a vybavení sa môžete dočítate v našom článku.
Koľko má vaše telo hodnotu?
Vaše telo – rovnako ako všetko na svete – je zložené z chemických prvkov. Najčastejšie sa v ňom nachádzajú vodík, uhlík, kyslík, vápnik, dusík a fosfor. Menej ako jedno percento tvorí draslík, chlór, horčík, síra a sodík dokopy. Je celkom zaujímavé zamyslieť sa nad tým, že všetky chemické látky, ktoré používate v laboratóriu, sa nachádzajú aj vo vašom tele – a to je ďalšia z množstva zaujímavostí z chémie.
Ak by ste však svoje telo rozložili na atómy a molekuly týchto látok, asi by vás prekvapilo, že nie ste práve drahocenný tovar. Už v 20. rokoch 20. storočia chemik vyrátal, že hodnota všetkých týchto prvkov dokopy – podľa trhových cien – je len asi 0,85 dolára (vtedy približne 60 pencí). Dnes by ste možno mali o niečo vyššiu „cenu“ – zhruba jeden dolár!
Ľudské telo a ceruzky
Po kyslíku je uhlík druhou najčastejšou molekulou v ľudskom tele. Nie je to až také prekvapivé, keďže ide o látku, ktorú nájdete v periodickej tabuľke prvkov a patrí medzi najrozšírenejšie na Zemi. Vedci poznajú uhlík už tisíce rokov.
Uhlík má nespočetne veľa využití – od uhľovodíkov v palivách až po polyméry v plastoch. No jedna vec medzi týmito chemickými zaujímavosťami skutočne zaujme: z uhlíka, ktorý sa nachádza vo vašom tele, by sa dalo vyrobiť takmer 10 000 ceruziek!
Atómy: Niekoľko naozaj ohromujúcich faktov
O atómoch vieme už poriadne dlho
Možno si myslíte, že atómy, tie základné stavebné jednotky hmoty, ktoré sa učíme na každom chemickom kurze, sú objavom modernej vedy. Ako by predsa mohol niekto vedieť, čo sa deje na takej mikroskopickej úrovni, keď nemali mikroskopy?
V skutočnosti však boli atómy objavené už poriadne dávno – ich existenciu predpokladal grécky filozof Demokritos okolo roku 400 pred Kristom. Bol to filozof – alebo ako sa vtedy hovorilo „prírodný vedec“ – a neskôr dostal titul „otec modernej vedy“.
Je však pravda, že v tej dobe išlo skôr o veľmi šťastnú hypotézu než overený objav. Až oveľa neskôr – v 18. storočí – sa atómová teória opäť objavila vďaka Johnovi Daltonovi, ktorý ju presadzoval na základe dôkazov. Viac o najznámejších chemikoch v dejinách ľudstva sa dočítate v našom článku.
Sklo je kvapalina
Toto je jedna z chemických zaujímavostí, ktorá sa opakuje už roky, ale neprestáva prekvapovať. Sklo je v skutočnosti kvapalina, nie pevná látka, ako by ste si možno mysleli. Skutočne tečie – len extrémne pomaly. Ak sa pozriete na staré okná, zistíte, že ich spodná časť je viditeľne hrubšia ako horná.
Prečo je to tak? Sklo vzniká rýchlym ochladením roztavenej látky. Kvôli tomu, že sa chladí tak rýchlo, nestihne vytvoriť kryštalickú štruktúru. Namiesto toho sa chemické väzby v jeho molekulárnej štruktúre jednoducho „stiahnu“ – pretože molekuly nemajú dostatok tepelnej energie na voľný pohyb.
Aj keď to tak nevyzerá, sklo naozaj tečie – ale tak pomaly, že by mu trvalo milióny rokov spraviť to, čo voda zvládne za pár sekúnd.
Voda pôsobí chladnejšie ako vzduch – aj keď majú rovnakú teplotu
Už sa vám niekedy stalo, že ste počas horúceho dňa skočili do bazéna, ktorý mal byť teplý, a zrazu sa zdal ľadovo studený? Je za tým vedecké vysvetlenie.
Aj keď má voda rovnakú teplotu ako vzduch, vždy sa bude zdať chladnejšia. Je to preto, že voda je oveľa lepší tepelný vodič než vzduch, ktorý naopak pôsobí ako tepelný izolant (aj preto býva medzi dvoma vrstvami tehál v stenách domov medzera vyplnená vzduchom). Vzduch je totiž omnoho menej hustý ako voda, čo znamená, že atómy v ňom sú ďalej od seba. A tak cez ne teplo prechádza omnoho pomalšie.
Ďalšia z tých chemických zaujímavostí, ktoré poznáme z každodenného života, no málokto ich vysvetlí podobne ako mnohé pojmy z chémie.
Šach a atómy
Toto je naozaj mindblowing fakt.
Väčšina fyzikov sa zhoduje na tom, že v celom vesmíre existuje približne 10⁸⁰ atómov. To je desiatka so sedemdesiatimi nulami na konci – jednoducho nepredstaviteľne veľké číslo.
Lenže aj napriek tomu existuje niečo, čo ponúka viac možností než celý počet atómov vo vesmíre. A tým je... hra šach! Podľa jedného matematického odhadu existuje až 10¹²⁰ rôznych priebehov šachovej partie. Tento odhad vychádza z predpokladu, že v priemere je možné v každom ťahu spraviť 30 rôznych pohybov, a že bežná partia trvá asi 80 ťahov.
Keď si to uvedomíte, šach už neznie ako nudná hra – a ani chémia! Aj takýto fakt patrí medzi zaujímavosti z chémie a fyziky, ktoré vám v škole možno nikdy váš učiteľ chémie nepovedal.
Zaujímavosti o kyselinách a zásadách
Zásady a mydlo
Možno si to neuvedomujete, ale zásady (alebo bázy) používate oveľa častejšie, než si myslíte. Sú základnou zložkou čistiacich prostriedkov, ako je bielidlo alebo sóda bikarbóna.
Možno ste už niekedy počuli vetu: „Používajte rukavice pri práci s bielidlom!“ A v chemickom laboratóriu vám určite povedali, aby ste sa zásadám radšej vyhli. Viete prečo?
Pretože zásady premieňajú vašu pokožku na mydlo! Reagujú s mastnými kyselinami v koži v procese nazývanom zmýdelnenie (saponifikácia). Ak sa teda náhodou dotknete bielidla, môžete cítiť zvláštny hladký a klzký povrch – to je tým, že sa doslova meníte na mydlo!
Žalúdočná kyselina
Vedeli ste, že váš žalúdok obsahuje jednu z najsilnejších kyselín vôbec? Je to zmes kyseliny chlorovodíkovej, chloridu sodného a chloridu draselného v rôznych koncentráciách – a jej úlohou je rozkladať potravu a ničiť baktérie. V podstate ide o biologickú obranu pred všetkým, čo sa dostane do tela ústami.
A táto žalúdočná kyselina je naozaj výnimočná. Má silu batériovej kyseliny – na pH škále sa pohybuje medzi hodnotami 1 až 3 – a dokáže rozleptať aj kov. Ak by sa dostala na vašu pokožku, vyžrala by do nej dieru.
Je to až neuveriteľné – a jedna z najväčších chemických zaujímavostí ľudského tela – že niečo také silné nosíme každý deň v sebe.
Včely, osy a chemické protiklady
Kyseliny a zásady – táto dvojica vás bude sprevádzať takmer každým základným kurzom chémie. Ale najzaujímavejšie je, že tieto chemické protiklady nájdeme aj v prírode, priamo medzi nami.
Vezmime si také včely a osy – letní "zloduchovia", ktorých sa bojíme na piknikoch. Jedna pôsobí nevinne, no bolestivo, druhá vyzerá nebezpečne a útočne. Ale čo je na nich úplne fascinujúce? Sú si chemickými opakmi! Žihadlo včely je kyslé, zatiaľ čo žihadlo osy je zásadité (alkalické).
Technicky vzaté, najlepším spôsobom, ako neutralizovať žihadlo, je nechať sa uštipnúť tým druhým – na tom istom mieste! To by malo zmierniť účinky vďaka chemickej neutralizácii.
Páčil sa Vám tento článok? Zanechajte hodnotenie!
Loading...
