Dejiny vždy formujú jazyk – a príbeh Francúzska a francúzsky hovoriacich krajín je plný fascinujúcich momentov. Na Superprof vám prinášame zaujímavosti o francúzštine, kultúre aj o tom, čo robí túto krajinu jedinečnou.
Zaujímavosti o francúzskom jazyku
Učíte sa po francúzsky? Možno už máte za sebou prvé hodiny v Alliance Française alebo so súkromným lektorom na Superprof. Prinášame vám zaujímavosti o francúzštine a jej histórii.
- Francúzština je románsky jazyk, ktorý sa vyvinul predovšetkým z latinčiny.
- Predtým, než Július Cézar dobyl Gáliu a latinčina sa stala úradným jazykom, hovorili obyvatelia jazykom keltského pôvodu – gálčinou.
- Francúzsky kráľ Karol Veľký sa nenaučil čítať ako dieťa. Čítanie si osvojil až v dospelosti a podporoval zakladanie škôl, aby zvýšil vzdelanosť.
- V stredoveku existovali dva hlavné francúzske dialekty: langue d’oc (podľa neho nesie meno aj južný región Languedoc-Roussillon) a langue d’oïl. Názvy vychádzali zo slova pre „áno“.
- Francúzske slovo pre román je roman – takto sa nazývali aj prvé knihy písané vo francúzskom jazyku namiesto latinčiny. Išlo o príbehy o rytieroch a dobrodružstvách.
- Pidžinové jazyky, ktoré spájajú francúzsku gramatiku a slovnú zásobu s miestnym jazykom, sa označujú ako kreolské jazyky. Týmito jazykmi sa hovorí napríklad na Martiniku, Guadeloupe, vo Francúzskej Guyane či v rôznych afrických krajinách.
- Prvá francúzska gramatická príručka vznikla už v roku 1531 a prvý slovník v roku 1606.

Fakty z dejín Francúzska: kráľovstvo, republika, impérium a koloniálna mocnosť
Franská ríša
Po rozpade Rímskej ríše sa v Európe usádzali germánske kmene a zakladali nové štáty. Jedným z nich boli Frankovia, ktorých vládnuca dynastia sa nazývala Merovejci. Za prvého významného franského kráľa sa považuje Childerich I., údajný syn mýtického zakladateľa rodu Merovecha. Jeho syn Chlodovik I. vstúpil do dejín tým, že sa v roku 496 obrátil na kresťanstvo.
Po Merovejcoch nastúpila Karolovská dynastia, ktorá vytvorila prvé veľké franské – v podstate už francúzske impérium, hoci sa vtedy tak ešte nenazývalo. Najvýznamnejšou postavou bol Karol Veľký (Charlemagne). Za jeho vlády Frankovia ovládali väčšinu európskeho kontinentu – od hraníc s Dánskom na severe až po Pyreneje na juhozápade a Baltské more na východe.
Poslednou vládnucou dynastiou vo Francúzsku boli Bourbonovci, ktorí sa na trón dostali v roku 1589. Pochádzali z vedľajšej línie staršej Kapetovskej dynastie, ktorá vládla už od roku 987.
Francúzska republika, konzulát a impérium
Od revolúcie k republike
Na rozdiel od Ameriky, ktorá mala po revolúcii v roku 1776 jasný plán, sa Francúzsko po roku 1789 do demokracie skôr „prepadlo“. To, čo začalo ako požiadavka na spravodlivejšie zastúpenie v ľudovom zhromaždení a protest proti chudobe či inflácii, prerástlo do krvavej Francúzskej revolúcie. Vodcovia ako Marat či Robespierre strhli masy a spustili vlnu procesov a popráv na gilotíne.
Spočiatku sa uvažovalo o konštitučnej monarchii, no po úteku kráľa Ľudovíta XVI. a jeho manželky Márie Antoinetty do Rakúska sa idea monarchie definitívne skončila – spolu s ich životmi. Následne nastúpilo obdobie Direktória, ktoré sa ukázalo ako nefunkčné, až kým mladý generál z Korziky Napoleon Bonaparte nezorganizoval štátny prevrat a nenastolil konzulát, v ktorom sa stal Prvým konzulom.

Prvé Francúzske impérium
Napoleon využil svoju popularitu a presadil referendum, ktoré ho takmer jednohlasne dosadilo do čela nového Francúzskeho impéria ako cisára Napoleona I..
Pokračoval v expanzívnej politike – obsadil časť Nemecka, pokračoval v ťažení v Taliansku a napadol aj Španielsko. Nakoniec však utrpel porážku: na Pyrenejskom polostrove od generála Wellesleyho a na východnom fronte od koalície vedenej Pruskom a Ruskom. V roku 1814 bol definitívne zvrhnutý.
Druhé impérium a návraty monarchie
Po Napoleonovej porážke sa na trón vrátila monarchia – konštitučným kráľom sa stal Ľudovít XVIII., brat popraveného Ľudovíta XVI. Jeho vládu na krátky čas prerušil Napoleonov návrat, ktorý sa skončil porážkou pri Waterloo a definitívnym vyhnanstvom na Svätú Helenu.
Nasledovali ešte dvaja panovníci – Karol X. a Ľudovít Filip –, no nakoniec si Francúzi zvolili opäť republiku. Jej prvým prezidentom sa stal Louis-Napoleon, synovec Napoleona I. Keďže ústava mu nedovoľovala druhé funkčné obdobie, vyhlásil sa za cisára a vzniklo tak Druhé francúzske impérium.
Odvtedy sa politický režim vo Francúzsku menil ešte niekoľkokrát. Dnes krajina funguje v rámci Piatej republiky.
Vzostup a pád koloniálnej moci
Prvá vlna francúzskych kolónií začala už v 17. storočí. Zahrňovala:
- Severnú Ameriku (Nové Francúzsko s Québecom a Louisianou),
- Južnú Ameriku (Karibik, Francúzska Guyana),
- ostrovy okolo Madagaskaru ako zastávky na ceste do Indie,
- a samotnú Indiu, kde však Francúzi uspeli len čiastočne.
Po sérii vojen a nevýhodných mierových zmlúv stratilo Francúzsko väčšinu území, no niektoré – ako Seychely – mu boli po Napoleonských vojnách vrátené.
Druhá vlna kolonizácie sa začala za Napoleona III., keď Francúzi získali rozsiahle územia v severozápadnej Afrike, ako aj v Indočíne (Vietnam, Kambodža).
Dekolonizácia
Koloniálna ríša prežila ešte dve republiky, no napätie v kolóniách rástlo. Až po druhej svetovej vojne sa vytvorili nové štatúty pre zámorské územia – DOM (Départements d’Outre-Mer), ktoré sa stali plnohodnotnou súčasťou Francúzska (napríklad Guadeloupe či Martinik).
Niektoré územia, ako Francúzska Polynézia, si zvolili nezávislosť, iné získali špeciálny štatút ako zámorské spoločenstvá (COM). Francúzština však vo všetkých prípadoch zostala kľúčovým jazykom a dodnes je dôkazom globálneho dosahu francúzskeho impéria.
Fakt o Francúzsku: francúzština sa používa približne v 30 krajinách sveta
Francúzsky jazyk má aj dnes mimoriadne široký dosah. Stále sa ním hovorí vo všetkých zámorských departementoch a spoločenstvách Francúzska (DOM a COM), kde je oficiálnym jazykom alebo jedným z nich. Francúzština však prežila aj v mnohých bývalých francúzskych kolóniách – napríklad v indických regiónoch Puducherry a Chantannagar, kde má dodnes administratívny status.
Francúzština sa používa aj v krajinách, ktoré Francúzsko stratilo už pred 20. storočím. Typickým príkladom je Québec v Kanade či niektoré časti Louisiany v USA.
Prečítajte si aj ďalších 10 zaujímavých faktov o Francúzsku!

V Európe nájdeme francúzsky hovoriace krajiny aj tam, kde kedysi patrili k Francúzsku – v Belgicku či vo frankofónnych regiónoch Švajčiarska. Francúzština je bežná aj v niekoľkých európskych mikroštátoch, ako sú:
- Monako na Francúzskej riviére,
- Luxembursko, ktoré je spolu so Štrasburgom a Bruselom jedným z hlavných sídiel Európskej únie,
- Andorra v Pyrenejach (hoci tu nie je oficiálnym jazykom).
A dokonca aj v Spojenom kráľovstve nájdeme kúsok francúzskeho dedičstva – na Normanských ostrovoch v Lamanšskom prielive sa dodnes používa francúzsky dialekt odvodený z normančiny.
Ďalšie zaujímavosti o Francúzsku, ktoré vás v škole neučili
Ostrov Mont Saint-Michel
Francúzske pobrežie Normandie je známe jedným z najpôsobivejších prírodných javov – prílivom a odlivom. Keď more ustúpi, odkryje kilometre piesočnatých pláží a odhalí prirodzený most k malému ostrovu s kláštorom a mestečkom Mont Saint-Michel. Dnes sa tam dá dostať aj počas prílivu, vďaka mostu, ktorý ostrov spája s pevninou. Ide o jedno z najkrajších a najnavštevovanejších miest Francúzska.
Prvý programovateľný stroj vznikol vo Francúzsku
Aj keď si s počítačmi spájame najmä Silicon Valley, prvý „program“ bol vytvorený vo Francúzsku. Vynálezca Joseph Marie Charles Jacquard z Lyonu prišiel začiatkom 19. storočia na spôsob, ako pomocou diernych štítkov riadiť mechanický tkáčsky stav. Vďaka tomu dokázal automaticky vytvárať zložité vzory. Originál si môžete pozrieť v Múzeu textilu a dekoratívneho umenia v Lyone.
Mimochodom, prvý skutočný počítačový program napísala Ada Lovelace, dcéra básnika Byrona, pre Babbageov analytický stroj – a to ešte bez elektriny.
Paralelní pápeži vo Francúzsku
Vedeli ste, že pápežský stolec nebol vždy v Ríme? V rokoch 1309 – 1376 sa nachádzal vo francúzskom Avignone. Dôvodom bol spor medzi pápežstvom a francúzskym kráľom Filipom IV., ktorý viedol k presunu sídla. Počas nasledujúcich 67 rokov tu vládlo sedem pápežov z Palais des Papes, najväčšej gotickej stavby stredoveku.
Po návrate pápeža Gregora XI. do Ríma sa situácia ešte skomplikovala. V Avignone sídlili tzv. protivní pápeži (antipápeži) – Klement VII. a Benedikt XIII. Posledný menovaný nakoniec stratil podporu aj vo Francúzsku a musel ujsť do Perpignanu.
Dnes je palác pápežov v Avignone vyhľadávanou turistickou atrakciou a zároveň slúži ako konferenčné a výskumné centrum. Pri návšteve južného Francúzska je to určite miesto, ktoré stojí za to vidieť – z Paríža sa sem dostanete rýchlovlakom za pár hodín.
Nedostupné bojiská prvej svetovej vojny
Vedeli ste, že vo Francúzsku existujú oblasti z prvej svetovej vojny, kam sa dodnes nesmie vstúpiť? Ide o kilometre zákopov a bojísk, kde je pôda natoľko presýtená chemickými zvyškami z plynových zbraní a zároveň plná tiel padlých vojakov, že zostáva toxická. Poľnohospodárstvo je tam zakázané – nerastú tu plodiny pre husaciu pečeň, ale ani pre známe francúzske delikatesy ako slimáky či žabie stehienka.
Napriek tomu si môžete pri cestovaní po Francúzsku pozrieť iné bojiská z prvej svetovej vojny, ktoré sú sprístupnené verejnosti. Návštevníci tu môžu vidieť zachované zákopy a získať predstavu o tom, v akých podmienkach žili a bojovali vojaci.
Ak vás zaujíma história, na záver si môžete prečítať o faktoch o Francúzskom impériu.