Joga je forma cvičenia zameriavajúca sa na zlepšenie duchovného aj telesného jadra. Sústreďuje sa naraz na dýchanie, cvičenie aj meditáciu. Joga je forma cvičenia, ktorá pochádza z Indie. Kombinuje fyzické pozície, dychové cvičenia a meditáciu v jednom. Výborné na cvičení jogy je práve to, že je schopná prispôsobiť sa každému jednotlivcovi, je variantná a zvládne ju cvičiť takmer úplne každý. Vhodná je tiež pre všetky vekové kategórie, všetky pohlavia aj typy ľudí. Je jednoduché prispôsobiť ju každému. Cvičenie jogy je vhodné pre väčšinu ľudí bez ohľadu na vek či fyzickú kondíciu. Jeho cvičenie môže byť prispôsobené individuálnym potrebám a schopnostiam každého cvičiaceho.

Často sa odporúča ľuďom so sedavým zamestnaním, ktorí trpia stresom, bolesťami chrbta, kĺbov a svalov. Jeho pravidelné cvičenie môže pomôcť zlepšiť flexibilitu, koordináciu, rovnováhu, silu, zlepšiť dýchanie a zmierniť stres.

Pri jeho cvičení by však mali byť ľudia s určitými zdravotnými problémami opatrní a poradiť sa so svojim lekárom alebo iným odborníkom predtým, než začnú cvičiť.

Joga je individuálne cvičenie a skvelé na ňom je práve to, že každý si ho vie prispôsobiť svojím potrebám a schopnostiam. Preto neexistuje jedno presné pravidlo, ako ju cvičiť najlepšie.

Joga je preto pre všetky vekové kategórie. Prispôsobiť sa dá veku – od najmenších detí ako zábava, cez zaneprázdnených pracujúcich, prípadne ako doplnkové cvičenie k rehabilitáciám, až po seniorské lekcie.

Pre deti môže byť joga skvelým spôsobom ako zlepšiť koordináciu, flexibilitu a rovnováhu. Pomáha rovnako aj v zdravom vývoji, správnom držaní tela a vhodnom pohybe pre deti vo vývine. U dospelých je skvelou formou cvičenia, ktoré pomáha zlepšiť držanie tela, posilniť svaly a zlepšiť flexibilitu.

Pre starších ľudí prináša joga úžitok vo forme zlepšenia stability, koordinácie a flexibility. Pomáha tiež pre zlepšenie krvného obehu a dýchania, či dokonca prevenciu určitých zdravotných problémov, ktoré sú spojené so starnutím. Dôležité je tiež prispôsobiť svoje oblečenie. To by malo byť pohodlné a voľné. Nemalo by vás nikde rezať, prípadne vám padať. V joge existuje množstvo náročných ásan, pri ktorých potrebujete plné sústredenie a nemuselo by sa vám to podariť, ak by ste zvolili nevhodné oblečenie.

Začať by ste mali pomaly a s jednoduchými ásanami. Nutné je robiť ich správne, po zvládnutí jednoduchých tak môžete prejsť na ťažšie a náročnejšie. Nič v tomto prípade nie je horšie, ako robiť ásany nesprávne a rýchlo. Môžete si privodiť problémy, seknutie alebo natiahnutie svalov a šliach. Preto tiež dbajte, aby ste jednotlivé ásany nerobili cez svoje limity a určite nechoďte cez bolesť. Prípustné je len naťahovanie, nie však vyslovená bolesť. Rešpektujte svoje telo a nevykonávajte cviky, ktoré pre vás nie sú vhodné.

Dobré je tiež, ak sa joga cvičí pravidelne, dosiahnete tak maximálny prínos z jogového cvičenia. Ak nie ste schopní cvičiť úplne každý deň, skúste si vyhradiť aspoň niekoľko dní v týždni aspoň na polhodinové cvičenie. Pamätajte, že joga je o zlepšovaní vašej fyzickej a psychickej kondície, preto je dôležité cvičiť ju s láskou k svojmu telu a s trpezlivosťou voči svojim schopnostiam a obmedzeniam.

Hlavným cieľom jogy je dosiahnutie harmónie a rovnováhy medzi telom a duchom. Zlepšuje tak celkovú pohodu a zdravie tela i ducha. Pomáha okrem kondície aj na zlepšenie rovnováhy, správne držanie tela, ale aj pre lepšie sústredenie.

Jogu treba voliť, ako doplnkový nástroj liečby, terapie. Napríklad v prípade bolestí chrbtice jogu odporúčajú aj ortopédi či neurológovia, samozrejme, je nevyhnutné prispôsobiť ju presnej diagnóze, ktorá je príčinou danej bolesti. Rovnako rehabilitácia po zraneniach či dlhodobo odkladaných problémoch pohybového aparátu.

Joge pripisujú tieto zdravotné aspekty:

1. napomáha cirkulácii krvi a okysličeniu buniek, čím podporuje aj imunitu

2. relaxuje nervový systému a zlepšuje činnosti mozgu

3. stimulácia činnosti orgánov (efekt na trávenie, funkciu hormonálnych žliaz, činnosť srdca, kondíciu pľúc) a systémov (podpora lymfy, aktivácia nervových dráh)

4. prevencia voči rôznych chorobám, ktoré väčšinou prichádzajú vekom, ako napríklad osteoporóza, vysoký krvný tlak, riziko infarktu (znižuje tep a produkciu kortizolu a adrenalínu), cukrovky (znižuje hladinu cukru v krvi), riziko obezity (znižuje hladinu cholesterolu), celkovo oddialenie procesu starnutia a nástupu prejavov menopauzy u žien

Jogu považujeme za tréning tela, ako i mysle. Ak sa pozrieme čisto na jej fyzický rozmer, ako prvý významný rozdiel zaznamenávame v zmene dýchania. Je hlbšie, pomalšie a oveľa vedomejšie. Joga by mala byť dychom vedený pohyb do jednotlivých asán, ktoré môžu zbaviť skrátené svaly napätia tým, že ich naťahujú, strečujú, ale aj naopak posilniť oslabené svaly. Rovnako sú na tele svaly, ktoré potrebujeme uvoľňovať, nakoľko sú prepracované a v tomto smere na ne joga pôsobí relaxačne. Potom sa vieme pozrieť na kĺby, ktoré dokážu jogové pozície otvárať a odporovať v nich mobilitu, na šľachy, väzivá či spojivové tkanivá , voči ktorým aplikujeme jemný ťah, ba priam masáž. A to sme stále len pri pohybovej sústave, ktorej návyky vychádzajúc z monotónnej práce, bežných pohybových stereotypov či jednostranných športov, dokáže joga kompenzovať a tým dostávať telo do rovnováhy. Joga však vplýva cez dychové techniky a meditáciu aj na nervový systém, a to upokojením, či napríklad rotujúcimi pozíciami a zdravotne nezávadnými čistiacimi technikami vie stimulovať aj náš tráviaci trakt. Čiže nie je to len o vystieraní sa, chrbtice bez bolestí či flexibilite a funkčnom pohybe, ale joga pozitívne vplýva aj na ostatné systémy nášho tela. A najviac oceníme to, že efekt naučeného na joga podložke sa prejaví v našom každodennom dni, kedy sa voči svojmu telu, ale i mysli stávame všímavejším.

Pôsobenie jogy na pohybový aparát v podobe:

1. náuky a udržiavania správneho držania tela

2. napomáhania zdraviu chrbtice a kĺbov

3. kompenzácie sedavého zamestnania či jednostranných športov, nesprávnych návykov či pohybových stereotypov

4. zlepšenia stability, ohybnosti/flexibility

5. zvýšenia sily svalov, posilnenia kĺbov a kostí

6. redukcie podkožného tuku

Jej pozitívne pôsobenie na mentálne zdravie možno dosiahnuť v podobe:

1. zbavenia pocitov napätia, stresu

2. zlepšenia koncentrácie

3. zvýšenia energie

4. skvalitnenia spánku

5. zlepšenia vzťahu k sebe samému

6. osvojenia si pokory, trpezlivosti, tolerancie a vďačnosti

7. udržiavania zdravých návykov

8. podporí náš duchovný rast

9. zlepšenia celkovej nálady

Osobne si myslím, že už to samotné spomalenie sa, sprítomnenie, vedomé stretnutie so sebou samým predstavuje základ starostlivosti o naše mentálne i emočné zdravie.

Joga skutočne neprináša výsledky zo dňa na deň, aj keď už po jednej lekcii jogy sa väčšinou cítime krátkodobo oveľa lepšie. Ak nám ide o dlhodobé fyzické benefity, spočívajú vo vedomom dychu, vzpriamenom postoji, redukcií bolestí - či už chrbtice, alebo kĺbov, v nadobudnutí väčšieho rozsahu pohybu a svalovej flexibility, vďaka čomu možno realizovať pohyb bez obmedzení. Ako bolo vyššie uvedené, veda potvrdzuje priaznivý účinok jogy na imunitný, tráviaci, nervový, lymfatický, hormonálny či kardiovaskulárny systém. Z hľadiska psychického nás joga spomaľuje, upokojuje, pričom nástroje meditácie a pranayami vedú k vedomej práci s mysľou.

Joga je nielen príjemná, zdravá a nášmu telu prospešná, ale podľa najnovších zistení vedcov blahodarne vplýva aj na ochranu buniek.

Ľudia, ktorí pravidelne cvičia jogu a meditujú, sú zdravší, žijú dlhšie a menej trpia civilizačnými chorobami. Ukázala to štúdia britských vedcov, ktorú publikoval Frontiers in Immunology. V telách jogínov sa totiž tvorí oveľa menej typov bielkovín, ktoré majú priamy vplyv na tvorbu zápalov.

"Milióny ľudí na celom svete využívajú blahodarné účinky jogy a meditácie, ale zrejme netušia, že tieto účinky začínajú na molekulárnej úrovni a môžu meniť spôsob, akým genetický kód pracuje. Jednoducho povedané tieto techniky chránia DNA," tvrdí doktorka Ivana Buricová z University of Coventry.

Chronický stres zvyšuje riziko rakoviny

Produkciu bielkovín najsilnejšie spúšťa stres. Ak je chronický, zápaly v tele pôsobia dlhodobo, zvyšujú riziko rakoviny, urýchľujú starnutie a rozvinutie závažných chorôb.

Ale v dnešnej spoločnosti, v ktorej je stres primárne psychologický, môže byť zápalová reakcia tela chronická a môže poškodiť ako fyzické, tak duševné zdravie.

Vedci zistili, že telá ľudí, ktorí pravidelne cvičia a meditujú, nielenže netrpia toľkými zápalmi, ale poklesne u nich aj hodnota zápalových proteínov. Tieto procesy znižujú riziká ochorení a stavov spojených so zápalom.

Je dokázané, že zdravotné benefity jogy siahajú ďaleko za hranice fyzického tela a veľmi efektívne funguje i ako úľava od stresu či mentálnych ťažkostí. Upokojí našu myseľ a pomáha vyplaviť endorfíny - hormóny šťastia. Je skvelým doplnkovým kompenzačným cvičením popri iných športoch. Môžeme ju prirovnať k aktívnemu strečingu, a preto je prospešná aj ako prevencia proti úrazom. Takže joga je vlastne liek skoro na všetko.