Všetci poznáme tie najzvučnejšie mená, aké kedy svete vedy mal: Hawking, Einstein či Newton. Ich revolučné fyzikálne objavy a učenie sú všeobecne známe a hlboko obdivované. Hoci ich úspechy neustále oslavujeme, tento článok chceme venovať aj o niečo menej pripomínaným, no rovnako brilantným členom tejto elitnej vedeckej komunity.
Samotné slovo „fyzika“ pochádza z gréckeho výrazu pre „poznanie prírody“. Počas celej histórie ľudstvo toto poznanie trpezlivo zhromažďovalo, pričom každý vedec nadväzoval na objavy svojich predchodcov. Téme fyzici a ich vynálezy dominujú aj osobnosti, ktoré sa svojimi úžasnými úspechmi nikdy nechystali chváliť a v mnohých prípadoch za ne vo svojej dobe dokonca ani nedostali náležité uznanie. Práve týmto výnimočným vedcom a najvýznamnejším vedkyniam dnes vzdávame hold.
| Fyzik | Odbor fyziky | Známy pre |
|---|---|---|
| Max Planck (1858 – 1947) | Teoretická fyzika | Kvantová teória; Planckova konštanta |
| Marie Curie (1867 - 1934) | Časticová fyzika | Objav rádia a polónia |
| Lise Meitner (1878 - 1968) | Jadrová fyzika | Augerov–Meitnerovej efekt; Meitnerovej–Hupfeldovej efekt |
| Emmi Noether (1882 - 1935) | Matematička; teoretická fyzika | Noetherovej teorém |
| Nils Bohr (1885 – 1962) | Kvantová fyzika | Kvantová teória; štruktúra atómu |
| Leo Szilard (1898 - 1964) | Experimentálna fyzika | Szilardov bod; Szilardova petícia |
| Enrico Fermi (1901 – 1954) | Teoretická fyzika | Neutríno; projekt Manhattan |
| Paul Dirac (1902 – 1984) | Teoretická fyzika | Diracova rovnica |
| Maria Goeppert Mayer (1906 - 1972) | Teoretická fyzika | Jednotka Goeppert Mayer |
| Chien-Shiung Wu (1912 - 1997) | Časticová fyzika; experimentálna fyzika | Wuovej experiment |
| Richard Feynman (1918 – 1988) | Kvantová fyzika | Kvantové počítače; koncept nanotechnológií |
| Jocelyn Bell Burnell (1943 - súčasnosť) | Astrofyzika | Objav rádiových pulzarov |
Max Planck (1858 – 1947)
Max sa narodil do intelektuálnej rodiny. Tá sa však zameriavala skôr na teológiu než na vedu. Jeho stredoškolský učiteľ Hermann Müller zapálil v Maxovi zvedavosť a celoživotnú lásku k vede tým, že ho mentoroval v astronómii, mechanike a matematike.
Naopak, Maxov univerzitný profesor sa ho snažil odradiť od teoretickej fyziky. Tvrdil, že vedcom už vo fyzike nezostáva objaviť takmer nič nové. Max si však napriek tomu išiel svojou cestou a v roku 1918 získal Nobelovu cenu za fyziku za svoj prínos ku kvantovej teórii. Dnes nesie jeho meno 83 vedeckých inštitúcií, z ktorých každá sa venuje štúdiu určitej vedeckej disciplíny.
Marie Curie (1867 - 1934)
Zo všetkých žien vo fyzike je Marie Curie zrejme tou najznámejšou. Vo svojej túžbe po poznaní sa nezastavila pred ničím, dokonca v mene vzdelania riskovala vlastný život. V jej časoch neboli ženy brané vážne, takže musela bojovať o všetko – od laboratórneho vybavenia až po uznanie svojej práce.
Je vôbec prvou ženou, ktorá získala Nobelovu cenu, a jedinou ženou, ktorej sa podarilo získať ju dvakrát, vďaka čomu patrí medzi fyzikov sveta, ktorí zmenili svet. Okrem toho patrí k dvom výskumníkom, ktorí vyhrali Nobelove ceny v dvoch rôznych kategóriách. Ešte aj dnes je Marie Curie uctievaná ako jeden z najväčších vedeckých mozgov všetkých čias.
Lise Meitner (1878 - 1968)
Lise bola druhou ženou, ktorá získala doktorát z fyziky na Viedenskej univerzite. Taktiež bola vôbec prvou ženou v celom Nemecku, ktorá sa stala riadnou profesorkou fyziky. S nástupom nacizmu však o svoju pozíciu prišla. Nakoniec utiekla do Švédska, ktoré sa stalo jej trvalým domovom.
Elise je rovnako známa svojou pomocou pri objavení jadrového štiepenia, ako aj tým, že ju obišla Nobelova cena. Jej dlhoročný spolupracovník Otto Hahn bol v konaniach bezradný, kým mu neporadila, ako postupovať ďalej. Výbor udelil cenu za ich spoločný objav iba jej dlhoročnému spolupracovníkovi. Napriek tomu, že na túto cenu získala 49 nominácií, ocenenie nikdy nedostala.
Emmy Noether (1882 - 1935)
Emmy bola matematičkou, na ktorú sa spoliehali slávni teoretickí fyzici. Bola priekopníčkou v abstraktnej algebre, čo je druh matematiky používaný na dokázanie každého kľúčového konceptu vo fyzike. Svoje pokročilé algebraické schopnosti využila na sformulovanie Noetherovej teorémy. Tá vysvetľuje spojenie medzi symetriou a zákonmi zachovania.
Emmy odmietala prijať názor, že ženy by nemali hnať za poznaním. Keď jej v nacistickom Nemecku zakázali učiť, odišla do ilegality a pokračovala v obohacovaní myslí svojich študentov a odboru fyziky. Mnohí prominentní lekári a vedci v jej dobe i dnes ju označujú za najdôležitejšiu ženu v histórii matematiky.
Niels Bohr (1885 – 1962)
Niels pochádzal z vedecky založenej rodiny; jeho otec aj mladší brat boli taktiež mužmi vedy. Ešte počas štúdia na univerzite získal Niels cenu za nájdenie spôsobu, ako merať povrchové napätie kvapalín. Najpozoruhodnejšie na tom bolo, že testovacie zariadenie na toto meranie si sám navrhol a aj vyrobil.
Niels pomohol odhaliť štruktúru atómu a pracoval na vysvetlení kvantovej teórie. Najviac sa však preslávil svojím princípom komplementarity. Inštitút Nielsa Bohra v Kodani dnes okrem iných disciplín podporuje štúdium biofyziky, časticovej fyziky a kvantovej mechaniky. Čo všetky tieto vedecké výrazy znamenajú, sa môžete dozvedieť v našom fyzikálnom slovníku.
Leo Szilard (1898 - 1964)
Leo Szilard je možno najviac podceňovaným fyzikom na našom zozname. Veľkým prínosom prispel do štúdia fyziky a taktiež aj do biológie. Už na strednej škole vynikal v matematike a v roku 1916 vyhral maďarskú národnú cenu za matematiku. Nanešťastie, kvôli prenasledovaniu počas veľkých vojen v Európe sa s rodinou presťahoval najskôr do Anglicka a potom do USA.
Počas pobytu v Anglicku ho začalo hnevať oficiálne odmietanie toho, že by atómová energia mohla mať akékoľvek praktické využitie. V krátkom čase preto ustanovil koncept jadrovej reťazovej reakcie. Leo bol možno spočiatku rozpoltený medzi biológiou a fyzikou, no táto situácia ho pevne nasmerovala na dráhu fyziky. Po emigrácii do USA sa podieľal na projekte Manhattan.
Enrico Fermi (1901 – 1954)
Ako dieťa Enrico so svojím starším bratom staval veci ako elektrické motory, len tak pre zábavu. Jedného dňa náhodou narazil na knihu, ktorá mu otvorila dvere k štúdiu fyziky. Enrico pôsobil v teoretickej aj experimentálnej fyzike. Taktiež o fyzike prednášal celej generácii výskumníkov.
Navrhoval rovnice, ktoré vyhovovali akejkoľvek teórii, a potom pracoval v laboratóriu, aby ich dokázal. Identifikoval a pomenoval neutríno. Po diskusiách o Pauliho vylučovacom princípe (Wolfgang Pauli) mu fyzikálna komunita vzdala poctu tým, že po ňom pomenovala fermióny. Bol jedným z vedúcich projektov Manhattan, no neskôr sa vyjadril proti využívaniu atómovej energie ako zbrane.
Paul Dirac (1902 – 1984)
Paul pochádzal z Bristolu a spočiatku neprejavoval žiadne vedecké vlohy. Napriek tomu sa usiloval o získanie štipendií, aby mohol nastúpiť na Cambridge. Tam študoval matematiku a prepadol svojej fascinácii všeobecnou teóriou relativity. Ako usudzuje môj tútor fyziky v Londýne, je možné, že bol na autistickom spektre.
Po absolvovaní štúdia si okamžite získal pozornosť fyzikálnej komunity. Jeho práca na základoch kvantovej mechaniky a kvantovej elektrodynamiky bola prelomová. Nesmrteľným ho však spravila najmä Diracova rovnica. Po jeho smrti Inštitút fyziky (UK) založil Medailu Paula Diraca za výnimočný prínos v teoretickej fyzike.
Maria Goeppert Mayer (1906 - 1972)
Maria Mayer je v poradí druhou ženou, ktorá kedy získala Nobelovu cenu za fyziku. Táto teoretická fyzikárka sa radí medzi slávnych vedcov a ich objavy vďaka sformulovaniu modelu jadrových vrstiev atómového jadra.
Avšak ešte pred týmto úspechom bola prelomovým dielom jej doktorandská práca o dvojfotonovej absorpcii atómov. V roku 1930, keď ju napísala, bolo túto teóriu náročné dokázať. O tridsať rokov neskôr však laserová technológia potvrdila, že mala pravdu. Dnes jednotka Goeppert-Mayer (v skratke GM) predstavuje jednotku pre účinný prierez dvojfotonovej absorpcie.
Chien Shiung Wu (1912 - 1997)
Niektorí ľudia prezývajú Chien Shiung Wu čínskou Marie Curie. To však znižuje úspechy pani Wu, keďže profesorku Curie nekopírovala. Iné prezývky, ako napríklad Prvá dáma fyziky alebo Kráľovná jadrového výskumu, sú oveľa úctivejšie.
Práce pani Wu zahŕňajú separáciu uránu pomocou plynnej difúzie a podieľanie sa na projekte Manhattan. Najlepšie ju však poznáme vďaka Wuovej experimentu, ktorý odporoval zákonom zachovania parity. Nobelova cena za tento objav putovala jej kolegom, no jej bola udelená vôbec prvá Wolfova cena za fyziku. Je jedinou fyzičkou, ktorej sa ju podarilo získať.
Richard Feynman (1918 – 1988)
Richard bol priekopníkom v oblasti kvantovej výpočtovej techniky a predstavil koncept nanotechnológie. O jeho objavoch sa môžete dozvedieť viac so svojím tútorom fyziky. Na tomto mieste si povieme o tom, ako sa Richard stal fyzikálnym géniom. Už ako dieťa našiel pre svoju zvedavosť uplatnenie v domácom laboratóriu, kde majstroval s rádioaparátmi a zostavil domáci poplašný systém.
Bol nadšeným učiteľom pre seba aj pre svoju sestru, astrofyzičku Joan Feynmanovú. Ešte počas strednej školy sa sám naučil vyššiu matematiku a vytvoril vlastné symboly pre funkcie sínus, kosínus a tangens. Experimentoval tiež s integrálnym a diferenciálnym počtom s neceločíselným rádom (tzv. fractional calculus). Richard bol očarujúcim človekom a úspešným autorom, popri tom, že bol zanieteným fyzikom, ktorý pracoval na projekte Manhattan.
Zistite viac o najznámejších fyzikoch súčasnosti.
Jocelyn Bell Burnell (1943 - súčasnosť)
Jocelyn nebola dobrou študentkou. Neprešla skúškou „11+“, čo viedlo k intenzívnejšiemu štúdiu na anglickej internátnej škole. V tom čase neprichádzalo do úvahy hľadať online tútorov fyziky na internete, takže musela ísť tam, kde sa vedomosti nachádzali.
Podobne ako v prípade Lea Szilarda, vedecká komunita podceňuje prínos dámy Burnellovej pre fyziku. Ešte ako postgraduálna študentka pomohla vďaka svojej mimoriadnej pozornosti k detailom detegovať rotujúce neutrónové hviezdy. Uznanie za tento objav však získal jej kolega Antony Hewish. Ten za jej objav prijal Nobelovu cenu, hoci bol spočiatku k jej zisteniam skeptický.
Ak vás zaujímajú fyzici, môžete si prečítať aj náš článok o osobnostiach, ktoré formujú modernú vedu.
Zhrnúť pomocou AI:
Páčil sa Vám tento článok? Zanechajte hodnotenie!
Loading...
